Deň piaty …
Home …sweet home 🙂
Deň štvrtý …
Predposledné raňajky alá „English breakfast“ nám poskytli silu na ťažkú vysokohorskú túru. Ani premnoženie medveďov nás neodradilo a vybrali sme sa naprieč lesom popri potôčiku až k veľkým Studenovodským vodopádom. Cestou sme robili hluk, aby medvede vedeli že “ My, Vraňare, še takych potvoroch nebojime“ . Tak aj bolo, kedže asi v polke cesty prví z našej svorky mohli zhliadnuť medvedíka na druhom brehu. Po dohodnutom signále sme zvýšili tóninu, tempo i pot a ani nevieme ako, a už sme boli v cieli . Pravdupovediac nám tempo nahnali aj okoloidúci a na cestu a bez mapy sa pýtajúci Poliaci. Vieme, že keď Slovák počuje v Tatrách Poľštinu, má utekať, aby nebol vo večerných správach. Zmenili sme teda (pre istotu) trasu a nevrátili sme sa späť do Tatranskej Lesnej, ale vybehli sme malý kúsok vyššie na Hrebienok, kde sme s chuťou schrúmali obed. Staršia skupina sa potom oddelila a navštívila aj najväčší z vodopádov. Mladšia skupina postupovala voľným tempom do Starého Smokovca. A aby sa tí naši veľkí nestratili, značili sme im trasu 🙂 Unavení sme ešte behali za lietajúcim tanierom, pri krátení si čakania na miestne električkovlakometro. Aj tá naša posledná večera bola fantastická-palacinkoidná. Niektorí otočili aj zo dve-tri kolá. Farba polievky bola identická s farbou pleti nás všetkých. S plnými bruškami sme sa pustili do najťažšej aktivity každej ŠVP- BALENIE. S bolesťami hlavy sme to napokon zvládli a hor sa na vyhodnotenie a odovzdávanie diplomov. Nik neobišiel naprázdno 🙂
20:30 nastalo ticho, všetko spalo ….viď. obrázky nižšie 🙂
Hláška dňa: učiteľ: “ Deti dnes ideme na dlhšiu túru “ žiak: “ Jéééj aj moja mamka máááá maturu .“ 🙂
……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
Matematická úloha na víkend:
Mierka mapy je 1:25 000 , prešli sme (podľa mapy) cca 23 cm. Otázka :
1.) Koľko km sme prešli?
2.) Koľko cm3 zatiaľ pretieklo Studenovodskými vodopádmi?
3. ) Môžeme cestovať zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice ak máme kúpený spiatočný lístok z Tatranskej Lomnice do Tatranskej Lesnej? (Pomôcka : SS-TL=6km, TL-TLes=3km)
„keď spánok prekvapí pri čakaní na odchod“ 🙂 alebo „keď ma slnko ubije “
Deň tretí …
Po rannej párkovej revolúcii sme nasadli na vláčik a hor sa do Starého Smokovca. Zistili sme, že cesta takou MHD Tatry, po novom : „električkovlakometrom“ nie je vôbec zlá. Po prvej prestávke sme obdivovali „live“ ako si krtko vykrtkuváva krtinec. Obdivovali sme aj púpavy, po ktorých asi po pol hodinke nezostala ani stopa ( TRAVEX je oproti našim deťom výživové hnojivo 🙂 Po ceste do Horného Smokovce sme natrafili aj na pomník neznámeho hrdinu (Juraja Blažku 🙂 . Objavili sme čaro hier na trávnatej ploche bez PSP, I-podu a tabletov 🙂 Vyšťavení sme ešte stihli minúť všetky peniaze na rôzne dôležité veci ako „sliz“ , „sošky“ …a pod. …. Po obede nasledoval oddych a poobedné skautské hry v prírode ako napr.: “ Bež, zbieraj, pozoruj“…. (viď. foto 🙂 K večeru sa jedna odvážna skupina vybrala po stopách Majora Zemana a navštívili Grand Hotel Praha, kde vraj bude budúca ŠVP. :)))))) Hláška dňa : na obede : “ To nie je kuracia noha, to je nejaká pazucha s ryžou “
Deň druhý …
Po rannej rozcvičke o 6:30 ráno sme sa po výdatných raňajkách pobrali po stopách fauny a flóry Tatier. Všetko sme skúmali z poza bezpečnostného skla (hlavne faunu, aj keď tu „naj“ máme po nociach pod oknami). Ľavou-zadnou (ako onedlho zistíte) sme vypísali nejakú tú „postcard“ a navštívili sme aj miestne služby poštového charakteru. Pravá šošovicová polievka a domáce buchty na pare nám dodali sily na popoludňajšiu ŠVP olympiádu a malé chemické pokusy. (Viď. obrázok gejzíru z jednej nemenovanej lepkavej tekutiny a tajnej prísady, ktorá je „fresh maker“ 🙂 No, kto by to bol povedal, že za gejzírom už nemusíme tiahnuť do neďalekých Herľan. Náš mal snáď aj 2 metre …. Zábavné aktivity pokračovali až do neskorých večerných hodín (s prestávkami na olovrant a večeru ), kedy všetci opäť sladko pospali…. Hláška dňa : “ Ja som to nebooool ….“
Deň prvý …
Cesta nám pri „Simpson´s family“ ubehla rýchlejšie ako rýchlo a ani sme sa nenazdali, a kde sa vzal, tu sa vzal, Penzión ENCIÁN pred nami stál. Zatiaľ bez medveďov 🙂 Vychutnali sme si fantastický obed a s plnými bruškami, hneď po ubytovaní, hor sa na prieskum terénu…. špagety priamo z Bologne nám „uhasili“ hlad vyvolaný náročným prieskumom a súčasne nám naštartovali bunky na vedomostnú súťaž….. 21:30 všetko voňavé sladko spalo … Hláška dňa : „Otázka: Ktorý dopravný prostriedok nepremáva po ceste ? Odpoveď: nohy.
