Dlho očakávaný deň „veľkej túry“ konečne prišiel. Poniektorí sme sa už nevedeli dočkať, preto sme „buntošili“ už od 5:30 🙂 Po ľahkých raňajkách z produktov jednej nemenovanej hlúpej hydiny sme nasadli na „električko-vlako-trolejbus“ a hor sa na zastávku Popradské pleso. Niektoré deti Tatrám premenovali jednotlivé dlho zaužívané zastávky nasledovne : Tatranská Polievka, Anjelov dom, Vyšné Mágy, Popradské Eso 😀  V električke sme si ťahali zápalky, kto sa obetuje za skupinu, v prípade, že opäť stretneme huňatých hnedých „brumkáčov“. Horský vodca J.B. nás neomylne viedol modrou značkou. Bol v čele skupiny, súčasne v strede a hnal aj skupinu „opozdilcov“. Medzitým si niekoľkokrát stihol nadbehnúť a zaviazať šnúrky, hrať sa pritom s loptičkou a rozprávať vtipy. My sme prešli 4km a on aspoň tých 30km 🙂 Popradské pleso bolo ešte z väčšej časti pod snehom, ale ten pohľad a krása hôr stála za to. Cesta nazad ubehla oveľa rýchlejšie. Po návrate začali tzv. „pedagogické galeje“. Večerná hygiena spojená s balením. U niektorých sme nadobudli pocit, že vyzbierali veci z celej chaty a okolitých hotelov a ledva sme im zavreli kufor. Po dobalení sme sa konečne dostali k vyhodnoteniu. Diplomy a ceny boli odovzdané v prítomnosti notára, teda chatára, ktorý dozeral nad celým priebehom. Večerné fotografie unavených, ale šťastných detí budú k nahliadnutiu v zajtrajšom albume…